content long 21-October-2017 16:08:03

Winners Slovakia

16-18 years old: Ice plumes at the south pole of Enceladus

 Author: Adam Okruhlica

Z posledných poznatkov našej slnečnej sústavy sme sa dostali k znalostiam, ktoré boli pre nás v minulosti záhadou. K týmto poznatkom prispela taktiež kozmická sonda Cassini, ktorá obieha orbit Saturnu a nepretržite nám posiela nové informácie a skvostné fotografie, z ktorých môžeme ďalej čerpať pri našom bádaní. Jednou z nich je snímka mesiaca Enceladus o ktorom sme donedávna vedeli tak málo. Enceladus objavil v roku 1789 William Herchel, slávny astronóm a skvelý hudobný skladateľ. Ale až v 21. storočí sme si mohli vypočuť symfóniu, ktorú nám pán Herchel pripravil.

Je rok 1997 a sonda Cassini začína svoju púť naprieč slnečnou sústavou. Ku svojmu cieľu dorazí až začiatkom roku 2004. Sonda Cassini má vykonať celkom 12 misií. Jednou z nich je oblet vôkol nepatrného mesiaca Enceladus, ktorý obieha okolo Saturnu po pomerne veľkej excentrickej dráhe. Síce tento mesiac nepatrí medzi rozmerovo najväčšie, môže sa chváliť najväčším albedom v celej našej sústave, totiž odráža takmer 100% slnečného žiarenia, ktoré naň dopadne. Pre túto schopnosť sa vedci domnievali, že jeho povrch sa skladá z jemných kryštálikov čistého ľadu. Zdá sa, že tieto kryštáliky sú zdrojom materiálu, z ktorého sa skladá aj Saturnov E-prstenec.

Svoje najväčšie prekvapenie nám Cassini odkryla začiatkom roku 2005. Dňa 17. februára nám fotoaparát na palube sondy zaslal nevídané snímky. Keď sonda preletela ponad južný pól mesiaca, objavila obrovské výtrysky ľadu. Gejzíry z povrchu chrlia mikroskopické zrnká do výšky až 300km. Za tento neuveriteľný prírodný úkaz môže rovnaký dej, ktorý môže aj za príliv a odliv u nás na Zemi. Slapové trenie Saturnu pôsobí na tektonické platne mesiaca Enceladus  a produkuje geotermálnu energiu. Odkiaľ však zrniečka ľadu pochádzajú? Pod zamrznutou škrupinou mesiaca sa nachádza globálny oceán, ktorý je jeho príčinou. Keď 9. marca oblietala Cassini ponad mesiac len 500km od jeho povrchu, dokázala „ochutnať“ zloženie zrniečok.  Skladali sa z čpavku a vody. Keďže tento globálny oceán ukrýva aj organické zlúčeniny, stáva sa veľkou otázkou pre NASA, pri hľadaní života v našej slnečnej sústave. Mnohí astrobiológovia si kladú otázky, či oceán pod povrchom Encelada nemôže ukrývať množstvo mikroorganizmov, ktoré pravdepodobne prežívajú v tajuplnom podmorskom svete bez akéhokoľvek závanu slnečného svetla, kvôli dokonale zrkadlovom povrchu.

Najhorlivejším miestom chrliacich gejzírov je južná pologuľa mesiaca. Cassini zachytila na snímkach dokonale zmapovaný terén, skladajúci sa z dlhých krýh, tiež zvaných „tigrie pruhy“, ktoré získali mená Alexandria, Baghdad, Damašek a Cairo a ťahajú sa 80km naprieč mesiacom. Tieto pruhy sa periodicky otvárajú pri priblížení sa k svojej obežnej planéte Saturn. Procesy, ktoré dávajú do pohybu celý Enceladus, uvoľňujú toľko energie, ako 20 veľkých elektrární na uhlie. Či už objavíme v oceáne tohto mesiaca život, alebo nie, otvoril nám brány k ďalšiemu  poznávaniu vesmíru a odhalil, že procesy plynúce u nás na Zemi nemusia byť vo vesmíre zriedkavé, ale celkom prirodzené. Za to všetko môžeme vďačiť programu Cassini, ktorý nám stále ďalej posiela informácie o tomto pútavom menuete Saturna a mesiaca Enceladus, ktorý nám pán William Herchel zložil.


Last Update: 19 May 2017

For further information please contact: SciTech.editorial@esa.int

Related Articles

See Also